18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/37

—

víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z dielne Európskej komisie, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020), ako záväzok, že konkurencieschopnosť bude uznaná za základný a prvoradý faktor, ktorý je zárukou trvalého hospodárskeho rastu a zvýšenia miery zamestnanosti v EÚ;

—

poukazuje na mnohé existujúce iniciatívy vyvíjané vo všetkých členských štátoch miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú napr. miestne centrá pre malé podniky, mikrokredity poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo bezplatné odborné poradenstvo o založení malého podniku, ktoré je často základom úspešného začiatku činnosti mikropodniku;

—

upozorňuje na potreby mladých podnikateľov, pre ktorých je podnikanie často jedinou šancou na profesionálny rast a ktorí majú sklon pustiť sa do podnikania i napriek riziku a často rozvíjajú svoju činnosť na celom európskom trhu, a preto sú predurčení na to, aby mohli čeliť konkurencii na svetových trhoch;

—

upozorňuje, že dosiahnuť konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle bude možné len vtedy, ak sa odstránia nedostatky na európskom trhu, ktoré znižujú schopnosť európskych MSP konkurovať podobným subjektom z iných častí sveta. Je nevyhnutné zvýšiť podiel MSP na realizácii projektov EÚ, ako aj zlepšenie ich postavenia vo vzťahoch s veľkými podnikateľmi, ktorí sú často hlavnými realizátormi týchto projektov. Zdôrazňuje, že v tomto zmysle je pre MSP dôležité, aby sa zjednotili v sieťach podnikov.

Spravodajca

Witold KROCHMAL (PL/EA), člen rady mesta a gminy Wołów

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020)

COM(2011) 834 final

1.

víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z dielne Európskej komisie, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020), ako záväzok, že konkurencieschopnosť bude uznaná za základný a prvoradý faktor, ktorý je zárukou trvalého hospodárskeho rastu a zvýšenia miery zamestnanosti v EÚ;

2.

zastáva názor, že predložený návrh dopĺňa predchádzajúce iniciatívy EK v rámci stratégie Európa 2020. Oceňuje sa v ňom úloha, ktorú v hospodárskom systéme EÚ zohrávajú MSP a zohľadňujú sa nedostatky a prudko sa meniace podmienky v podnikateľskom prostredí MSP, ktoré môžu spomaľovať, a dokonca i obmedzovať rozvoj podnikov a ich rozmach ich konkurencieschopnosti;

3.

zdôrazňuje, že postoj výboru vychádza z prieskum „Regióny a mestá podporujúce malé a stredné podniky“ (1), ktorý za účasti miestnych a regionálnych samospráv uskutočnila platforma výboru na monitorovanie stratégie Európa 2020;

4.

uvedomuje si, že vyriešiť nedostatky trhu je predovšetkým zodpovednosťou členských štátov a regiónov, domnieva sa však, že v niektorých oblastiach môže EÚ pomôcť rozširovaním osvedčených postupov, zabezpečením účinného fungovania jednotného trhu, zlepšením podmienok fungovania podnikateľského prostredia, ktoré podnikom vrátane MSP umožňuje udržateľne sa zapojiť do celosvetovej hospodárskej súťaže, čo predpokladá snahu o dosiahnutie hospodárstva s nízkymi emisiami, ktoré efektívne využíva zdroje;

5.

zastáva názor, že tento program výrazne pomôže posilniť dôveru v európsky podnikateľský sektor rovnako na európskych, ako aj na svetových trhoch. Vďaka väčšej dôvere v trhy sa zvýši záujem o podnikateľskú činnosť, a existujúce podniky vrátane MSP, ktoré predstavujú hlavný zdroj hospodárskeho rastu (58 % obratu v EÚ) a zamestnanosti (67 % pracovných miest v súkromnom sektore) a ktoré vytvorili 85 % nových pracovných miest v rokoch 2002 – 2010 v tomto sektore, budú vyvíjať expanzívnejšiu politiku;

6.

považuje za správne, že program vyzdvihuje význam cestovného ruchu ako sektora špecifickej povahy, s ktorým je spätý veľký počet MSP pôsobiacich v EÚ a ktorý zamestnáva veľké množstvo pracovníkov;

7.

zdôrazňuje význam podpory pre podniky a MSP v rôznych etapách ich činnosti, od začínajúcich podnikov až po zabehnuté podniky či podniky vo fáze reštrukturalizácie, za predpokladu, že táto podpora pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť podniku na trhu EÚ ako aj na vonkajších trhoch;

8.

uznáva, že jednou z hlavných podmienok úspechu programu je propagovanie a rozvíjanie podnikateľskej kultúry a etiky v európskej spoločnosti, a preto vníma pozitívne možnosť súťažiť na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni o Európsku podnikateľskú cenu a zapojiť sa do ďalších projektov tohto typu;

9.

poukazuje na to, že každoročne tri európske regióny získavajú ocenenie „Európsky podnikateľský región“ ako uznanie za to, že malým a stredným podnikom vytvárajú priaznivé podmienky;

10.

zastáva názor, že s podporou podnikania by sa malo začať už v škole, aby sa vďaka propagovaniu pozitívneho vnímania podnikateľskej a samostatnej zárobkovej činnosti študenti mohli pri výbere povolania uvedomelo rozhodnúť, akú prácu si zvolia, keď budú vstupovať na trh práce. Aby absolventi mohli začať rozvíjať podnikateľskú činnosť v súlade so získanou kvalifikáciou a veľkou pravdepodobnosťou dopytu po službe, ktorú poskytujú, malo by sa dbať na to, aby sa odborná príprava nevzďaľovala potrebám trhu;

11.

vyzýva, aby sa do odborného vzdelávania zahrnuli témy týkajúce sa trendov a vývoja v oblasti podnikania, pretože priebežné vzdelávanie má zásadný význam pre udržanie konkurenčnej úrovne;

12.

upozorňuje na potreby mladých podnikateľov, pre ktorých je podnikanie často jedinou šancou na profesionálny rast a ktorí majú sklon pustiť sa do podnikania i napriek riziku a často rozvíjajú svoju činnosť na celom európskom trhu, a preto sú predurčení na to, aby mohli čeliť konkurencii na svetových trhoch;

13.

poukazuje na mnohé existujúce iniciatívy vyvíjané vo všetkých členských štátoch miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú napr. miestne centrá pre malé podniky, mikrokredity poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo bezplatné odborné poradenstvo o založení malého podniku, ktoré je často základom úspešného začiatku činnosti mikropodniku;

14.

takisto poukazuje na situáciu žien-podnikateliek, ako aj špecifických cieľových skupín, vrátane napríklad podnikateľov z radov prisťahovalcov a cudzincov, ktoré si vyžadujú vypracovanie osobitných iniciatív, pokiaľ ide o rozvoj konkurencieschopnosti ich podnikov, s prihliadnutím na existujúce opatrenia EÚ v tejto oblasti;

15.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby zavádzali program do praxe; osobitne poukazuje na potrebu odstrániť alebo zredukovať byrokratické postupy a prekážky pri získavaní prostriedkov zvonka, a zjednodušiť dokumenty požadované pri verejných súťažiach a upustiť od požiadavky zložiť bankovú záruku pri menších prácach;

16.

upozorňuje, že dosiahnuť konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle bude možné len vtedy, ak sa odstránia nedostatky na európskom trhu, ktoré znižujú schopnosť európskych MSP konkurovať podobným subjektom z iných častí sveta. Je nevyhnutné zvýšiť podiel MSP na realizácii projektov EÚ ako aj zlepšenie ich postavenia vo vzťahoch s veľkými podnikateľmi, ktorí sú často hlavnými realizátormi týchto projektov. Zdôrazňuje, že v tomto zmysle je pre MSP dôležité, aby sa zjednotili v sieťach podnikov;

17.

pripomína, že EÚ spolu s členskými štátmi musia zabezpečiť dobré fungovanie jednotného trhu a zlepšenie podnikateľského prostredia a súčasne odstrániť alebo zmenšiť ťažkosti pre MSP z hľadiska prístupu k financovaniu, zlepšiť obmedzenú schopnosť expandovať na trhy mimo domovskej krajiny, tak na jednotnom trhu, ako aj mimo neho, znížiť nadmerné daňové zaťaženie ako aj administratívnu záťaž. Tieto podmienky musia byť splnené, ale zároveň sa musí zabezpečiť aj prístup k znalostiam, novým informačných technológiám, spolupráca s miestnymi odbornými a vysokými školami, ktoré by vo svojich programoch mali zohľadniť MSP ako dynamickú silu európskeho hospodárstva;

18.

zastáva názor, že v programe by sa mala dôraznejšie vyzdvihovať vyššia účasť MSP na činnostiach, projektoch a programoch EÚ v oblasti výskumu a inovácií, a to aj vytváraním verejno-súkromných partnerstiev. Aktívnejšia účasť na výskumných projektoch zvyšuje spôsobilosti podnikov, a tým aj ich medzinárodnú konkurencieschopnosť.

V návrhu programu pre výskum a inovácie „Horizont 2020“ sa poukazuje najmä na potrebu väčšieho zapojenia MSP do výskumných projektov. Vďaka užšiemu zapojeniu môžu MSP, z ktorých niektoré sú svetovými lídrami, získať prístup k informáciám a poznatkom;

19.

domnieva sa, že len takto bude možné, aby sa podniky a MSP rozvíjali v súlade so záväzkami hospodárstva s nízkymi emisiami využívajúceho najnovšie ekologické technológie, ktoré umožnia zrealizovať ciele politiky v oblasti klímy a energetiky;

20.

víta rozpočet stanovený pre tento program, ktorého výška je 2,522 miliardy EUR. Zároveň podotýka, že suma 1,4 miliardy EUR vyčlenená na finančné nástroje, ktorá je priamo určená na podporu podnikov alebo MSP, predstavuje len 56 % celkového rozpočtu. V prípade, že dopyt po finančných nástrojoch je vyšší, než sa dalo odôvodnene predpokladať, o zmene percentuálneho podielu vyčlenených prostriedkov by mal rozhodnúť výbor, v ktorom sú zastúpené všetky krajiny prijímajúce podporu v rámci Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), v súlade s ustanoveniami článku 16 návrhu nariadenia. Zostávajúca časť rozpočtu určená na opatrenia na podporu prostredia MSP zaručuje efektívne a účinné využívanie prostriedkov vyčlenených na celý program na roky 2014 – 2020;

21.

považuje vyčlenený podiel 1,7 % rozpočtu programu na administratívne výdavky za primeraný, keďže tieto prostriedky musia zaručiť účinnú prevádzku programu a zároveň nadmerne nezaťažujú rozpočet;

22.

zastáva názor, že prostriedky z rozpočtu programu nemôžu nahrádzať iniciatívy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a mali by zlepšovať a posilňovať tieto opatrenia tým, že im pridajú rozmer EÚ, pomocou lepšej koordinácie a odstránením cezhraničných prekážok brániacich spolupráci súkromných subjektov alebo verejných orgánov. Túto spoluprácu treba podporovať skôr horizontálnym vytváraním sietí, než vertikálnou centralizáciou;

23.

nazdáva sa, že poskytovaná pomoc musí byť plne odôvodnená vytýčenými cieľmi a musí mať pozitívny vplyv v celej Európe prostredníctvom kumulačných a multiplikačných účinkov, ako aj zúročenia dosiahnutých výsledkov;

24.

zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť do veľkej miery závisí od produktivity, inovácie a účinnosti, ktoré sú zdrojom udržateľného rastu príjmov, od schopnosti podnikov plne využiť príležitosti, ako je európsky jednotný trh, a od inštitucionálnych opatrení, na základe ktorých sa vytvoria podmienky udržateľného rastu podnikov. Preto by sa za prioritné mali považovať projekty zamerané na posilnenie faktorov, ktoré čo najviac ovplyvňujú trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť podnikov a MSP;

25.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že účasť tretích krajín na programe vyplývajúca z protokolov k dohodám o pridružení a v iných dohôd, by sa mala chápať ako príležitosť na rozšírenie oblasti činnosti podnikov, ktoré pôsobia v EÚ, a tiež ako možnosť získať skúsenosti s tým, ako fungujú podniky mimo trhu EÚ; možnosť zúčastniť sa na programe by mali mať aj tretie krajiny, pričom by sa financovanie malo zabezpečiť z prostriedkov iných programov zameraných na spoluprácu členských štátov EÚ s tretími krajinami;

26.

poukazuje na význam rozvoja vzdelávania v oblasti podnikania aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania ako aj na skutočnosť, že by sa mal zameriavať na zručnosti, postoje a uplatňovanie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré umožnia čeliť výzvam súčasného celosvetového trhu, so zreteľom na rešpektovanie tradičných zásad etiky v podnikaní, ktoré sú pre európsku kultúru príznačné;

27.

nazdáva sa, že pri podpore podnikania a formovaní pozitívneho postoja k podnikaniu by sa nemalo zabúdať ani na podnikateľov, ktorí ešte len začínajú pracovať ako samostatne zárobkovo činní a rozbiehajú svoju profesionálnu dráhu, a aj na ženy, ktoré sa púšťajú do tejto činnosti a preberajú na seba riziko;

28.

zastáva názor, že akcie na zlepšenie prístupu MSP k financiám zahŕňajúce nástroj vlastného imania a nástroj na poskytovanie záruk za pôžičky by mali byť doplnkom finančných nástrojov, ktoré sa doteraz využívali v politike súdržnosti. Zároveň by mala existovať možnosť spojiť ich s inými presne vymedzenými prostriedkami z členských štátov;

29.

vyzdvihuje pozitívny význam možnosti získať nadnárodné úvery a pôžičky, ktoré MSP umožnia využiť obrovský potenciál jednotného trhu, čím by sa mala posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť hospodárskych iniciatív, napríklad v sektore cestovného ruchu;

30.

osobitnú pozornosť venuje úlohe nástroja vlastného imania pre rast (EFG), ktorý sa zameriava na fondy poskytujúce vysoko rizikový kapitál. Zdôrazňuje, že správcovia programu by náležitým posúdením rizika mali pomôcť podporiť čo najväčší počet MSP vrátane tých, ktoré majú v rámci riadnych bankových postupov malú pravdepodobnosť získať podporu, ale môžu prispieť k posilneniu všeobecného potenciálu MSP a výraznému zníženiu nezamestnanosti;

31.

ostáva skeptický voči nástroju na poskytovanie záruk za pôžičky a naliehavo žiada Komisiu, aby spresnila, aké kritériá boli použité na stanovenie tejto úrovne, keďže rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie nestanovuje žiadne hraničné hodnoty. Poukazuje na to, že úvery určené na začatie hospodárskej činnosti, investície alebo transfer sú často výrazne vyššie než stanovená hranica a obáva sa, že to povedie k situácii, keď program Horizont bude garantovať vyššie pôžičky, i keď je určený iba na inovačné projekty;

32.

vyzýva preto, aby sa opäť uplatňoval predchádzajúci rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, ktorý nestanovoval žiadne hraničné hodnoty;

33.

považuje za oprávnené pri rokovaniach s inštitúciami, ktoré sa snažia získať prostriedky na pokrytie dlhu, zaujať individuálny prístup, a to pokiaľ ide jednak o výšku prostriedkov, ktorá závisí od výšky zaručeného portfóliového rizika, jednak o trvanie pôžičky;

34.

požaduje, aby finančné nástroje zamerané na rizikový kapitál ako aj prostriedky vyčlenené na pokrytie dlhových portfólií MSP boli neustále monitorované vzhľadom na meniace sa riziko;

35.

považuje za správne prenechať nepriame riadenie programu Európskemu investičnému fondu (EIF) a výkonným agentúram, pričom Európska komisia bude zodpovedná za stále monitorovanie programu. Takýto spôsob riadenia zaručuje, že doterajšie pozitívne skúsenosti získané počas 10 rokov činnosti EIF ako nástroja na podporu MSP budú využité;

36.

odporúča tiež využiť skúsenosti, ktoré má v tejto oblasti Európska investičná banka (EIB) ako aj európskej siete na podporu podnikania Enterprise Europe Network, ktorá má skúsenosti v oblasti internacionalizácie MSP, a to aj za hranicami EÚ;

37.

zastáva názor, že na to, aby bol programu realizovaný účinne, t. j. aby bol efektívny, je nevyhnutná úzka spolupráca s regionálnymi a miestnymi orgánmi a inštitúciami, ktoré program riadia a zabezpečujú tok informácií v každej z oblastí realizácie programu;

38.

považuje za dôležité skúsenosti spojené s internacionalizáciou MSP za hranicami EÚ, ako aj poskytovanie informácií na túto tému, ktoré by malo pomôcť MSP znížiť transakčné náklady súvisiace s cezhraničnými činnosťami. Touto oblasťou by sa mali zaoberať odborníci z inštitúcií EÚ v spolupráci s národnými a regionálnymi orgánmi;

39.

upozorňuje aj na možnosť zriadenia informačných centier pre MSP. Výbor však nemá v úmysle určovať ich charakter či špecifiká ich fungovania. Tieto otázky by sa mali vyriešiť v rámci dohôd o mnohostrannej spolupráci štátov a regiónov;

40.

navrhuje, aby sa priame riadenie programu uskutočňovalo najmä na regionálnej úrovni za podpory národných orgánov a pod ich dohľadom. Na tejto úrovni riadenia by mal tiež vytvoriť systém monitorovania rizika spojeného s realizovanými projektmi;

41.

navrhuje tiež, aby sa z monitorovania projektu vychádzalo aj pri hodnotení jeho realizácie na základe ukazovateľov plnenia strednodobých cieľov, ktoré sú uvedené v prílohe I návrhu. Monitorovanie by malo zahŕňať aj informácie týkajúce sa realizácie opatrení podniknutých v rámci programu spätých s ochranou podnebia a realizácie iných opatrení súvisiacich s oblasťami politiky Únie;

42.

zdôrazňuje, že vyššie uvedené činnosti musia byť koherentné a v súlade s kontrolnými opatreniami prijatými Európskou komisiou, ktorej zástupcovia budú spolu s Dvorom audítorov a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať audity, kontroly a inšpekcie na mieste;

43.

nazdáva sa, že stratégie auditu musia umožniť objektívne zhodnotiť realizáciu programu a nemali by byť záťažou pre príjemcov. Systémy kontroly by mali zohľadňovať jednotlivé fázy realizácie projektov, aby nemali negatívny vplyv na ich realizáciu a nespôsobovali nadmerné dodatočné náklady;

44.

upozorňuje na skutočnosť, že v súčasnej rozpočtovej situácii vlády štátov v mnohých krajinách využívajú najjednoduchšie spôsoby, ako zvýšiť rozpočtové príjmy, napríklad prostredníctvom zvýšenia rôznych poplatkov zaťažujúcich cenu práce, čo v konečnom dôsledku vedie k zániku MSP alebo ich prechodu do tieňovej ekonomiky. Vyzývame preto na ochranu MSP, pretože vyššie opísaná politika spomaľuje prekonanie hospodárskej krízy a môže prakticky úplne zmariť prínos programu. MSP predstavujú účinný nástroj na znižovanie nezamestnanosti;

45.

zastáva názor, že administratívna záťaž spojená so začatím hospodárskej činnosti a daňové zaťaženie počas jej vykonávania môžu takisto v mnohých krajinách EÚ brzdiť úsilie podnikov a MSP zlepšiť svoju konkurencieschopnosť. Výbor regiónov preto vyzýva, aby sa administratívne bremeno vo všetkých relevantných právnych predpisoch EÚ znížilo do roka 2020 o celých 25 %. Podotýka, že by bolo vhodné zvážiť odstránenie širšej škály prekážok, ktoré musia prekonávať subjekty zo sektora MSP;

46.

nazdáva sa, že pre štáty a regióny, ktoré vytvárajú najpriaznivejšie rámcové podmienky pre MSP, ktoré im umožňujú rozvíjať sa, zvyšovať konkurencieschopnosť a expandovať na vonkajšie trhy, by mali byť v programe navrhnuté dodatočné bonusy na podporu tohto úsilia. Cieľom propagácie pozitívnych prístupov je podnietiť vhodné trendy v iných krajinách a regiónoch;

47.

navrhuje, aby Európska komisia vyvíjala úsilie na zlepšenie prístupu k informáciám o rozvoji trhov v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, pokiaľ ide o pravidlá investovania na ich území, platný právny systém a miestne zvyky v oblasti hospodárskej činnosti;

48.

nazdáva sa, že informácie o vonkajších trhoch musia byť pre MSP ľahko dostupné, t. j. nesmú zbytočne zaťažovať ich rozpočet a musia byť presné a poskytnuté v krátkom čase. Dôležitú úlohu by mali okrem informačných centier pre MSP zohrávať zástupcovia diplomacie EÚ v týchto oblastiach sveta;

49.

zdôrazňuje, že rozvoj podnikateľského ducha v EÚ si vyžaduje zmeny v systéme vzdelávania a odbornej prípravy, a to je dlhodobý proces. Preto by sa mohlo stať, že ciele vytýčené v dlhodobom a strednodobom horizonte nebudú dosiahnuté;

50.

upozorňuje na skutočnosť, že prípadná nadmerná právna úprava činnosti MSP na úrovni EÚ, jednotlivých štátov či na miestnej úrovni môže skomplikovať postupy, ktoré súvisia so samotnou činnosťou ako aj získavaním pomoci v rámci rôznych programov, čo by negatívne ovplyvnilo konkurencieschopnosť MSP. Prednostne treba riešiť problematiku zníženia byrokracie a obmedzenia prekážok spojených so začatím a vykonávaním hospodárskej činnosti.